Kto vlastne si, mami? Si tá, ktorá dovolila, aby som sa narodila. Nemusela si, no nosila si ma pod svojím srdcom a v bolestiach si ma priviedla na svet. Som tvoje ľudské mláďatko, ktoré je vždy rovnaké no predsa sa časom mení ..Mami si pre mňa tá najúžasnejšia, najnežnejšia bytosť na svete.. často sa sama seba pýtaš na čo asi myslím keď sa na teba uprene pozerám. Ja sa len neviem zo samej lásky k tebe na teba vynadívať. ..Od tej chvíle ako som spoznala tvoju teplú náruč som vedela, že už nikdy nebudem sama.Nieje to klišé mami.. ani ilúzia.. ale fakt, ktorého som si bola vedomá už počas 9 mesiacov v tvojom lone... Mami ja ťa tak veľmi ľúbim. Pre teba častokrát všedné dni no pre mňa sa zastaví čas zakaždým keď ťa vidím, keď ma pohladíš, keď ma poboskáš... vychutnávam si stebou každú chvíľku, tú atmosféru kedy si nemusíme nič vysvetliť pretože sa rozprávame očami ♥ Milujem ťa mama zato ako sa snažíš mi vyčarovať úsmev na mojej tvári bez nároku na odmenu, milujem ťa zato ako mi poskytuješ pocit nenahraditeľného bezpečia a pocit zakotvenia. Milujem ťa zato, že keď občas plačem ty vždy zostaneš, nakloníš sa ku mne a ja viem, že je všetko v poriadku,...vďaka tebe už od mala viem ako hreje ten pocit... pocit ľúbiť a byť ľúbená ♥♥ ďakujem ti mami ♥